S myšlienkami na chudnutie som začal v okamihu, keď sa ma kamarát, s ktorým sme sa pár rokov nevideli, spýtal, či mi už vystavili zakáľací list. Musel som na neho urobiť skutočne prekvapený pohľad, lebo mi s obrovským smiechom oznámil, že tak sa u nich hovorí ľuďom, ktorých váha sa blíži zvieratám určeným na porážku. Poviem vám, že nič príjemné. Diéty ma nikdy nezaujímali, nad zložením jedálneho lístku som nepremýšľal, čo som dostal na tanier zjedol som. Po preskúmaní toho, aké sú možnosti, rozhodol som sa pre nulovú diétu. Jej podstatou bolo nejesť takmer nič, hlavne piť. Telo sa mal „kŕmiť“ z uložených zásob tuku, ktoré som si za roky nasyslil.